Mangovník (Mangifera indica) sa pestuje od pradávna v Indii. Toto ovocie je známe takmer 6000 rokov. Plody boli veľmi cenené a hrali dôležitú úlohu i v starobylých hinduistických obradoch. Mango je prvotriedne stolové ovocie, konzumuje sa väčšinou čerstvé, v plnej zrelosti najlepšie chladené. Mango sa dobre aj zmrazuje, kompótuje a v plechovkách sa dováža aj k nám. Dá sa sterilizovať aj v sladkokyslom náleve, vyrábajú sa z neho sirupy, marmelády, mango-jogurty či detské výživy.
V tropických oblastiach je mangovník mohutný, 12 až 30 m vysoký, stále zelený dlhoveký strom (plodí ešte aj ako 300 ročný). Existujú i nižšie zakrpatené odrody, ktoré dorastajú len do výšky 6 m (asi za 15 rokov). Koruna je hustá, košatá, rozložitá. Mangovník je typická tropická rastlina. Na pôdu nie je náročná, neznáša však vápenaté pôdy. U nás môžeme mangovníku pripraviť zmes listovky, rašeliny, ílu, dobrého kompostu a piesku. Pôda má mať pH 5,9 až 7. je veľmi náročný na teplotu znáša aj prudké slnečné žiarenie. Vyžaduje priemernú teplotu 25 °C – 30 °C minimálne však 15 °C pre rast. Pri nižšej teplote zastavuje rast. Jeho mrazuvzdornosť je pomerne nízka. Mladé stromky poškodzuje pokles teploty už na -1 °C. Kvety a mladé plody poškodzuje už teplota 4,5 °C. mangovník, ktorý je vypestovaný zo semena v našich podmienkach sa stáva odolnejší než mangovníky vypestované v trópoch. Ako ho dopestovať. Semeno po vybratí z plodu manga najprv ponorte na 20 min. do vody teplej asi 50 °C, potom záhradníckymi nožnicami nastrihnite škrupinu asi 0,5 cm hlboko na špičke semena. Vysievajte rovno vypuklým hrebeňom hore, do rašeliny asi 2 – 3 cm hlboko do úzkeho ale vysokého kvetináča. Klíči pri teplote 26 °C (asi 3 týždne). Semeno prikryte sklom, zemina musí byť stále vlhká. Až semenáčik zosilnie presadzujte do väčších nádob aj s koreňovým balom aby sa nepoškodili korienky. Mangovník sa u nás dá pestovať v byte. Udržujeme ho však v kríčkovitej forme alebo rezom ako nízkokmeň. Aj pri pestovaní v skleníkoch udržujeme max. výšku stromka 60 cm. Semenáče rodia v 6. až 7. roku. Rastliny je možné množiť aj vegetatívne, potom plodí už v 3. až 4. roku.
Mango v čase vegetácie potrebuje bohaté a pravidelné zavlažovanie. V čase kvitnutia a tvorby plodov vyžaduje prísušok. Vlhko vtedy negatívne vplýva na opeľovanie a tvorbu plodov. V zime je potrebné obmedziť vlahu na minimum. Mangovník je dosť často napádaný hubovitými chorobami, ktoré spôsobujú černanie a opadnutie kvetov, plodov i listov. Škodcami je napádané podobne ako iné tropické a subtropické rastliny. Mango je veľmi obľúbené a pestované ovocie. Odhaduje sa, že iba v Indii existuje viac ako 1000 odrôd. Pritom každá pestovateľská krajina má veľa miestnych odrôd s miestnymi názvami. Veríme, že sme Vás nalákali na jeho pestovanie aj v našich podmienkach.
Mango – šťavnatá lahôdka
Nečudo, že v Indii, kde mango tvorí polovicu celej ovocnej produkcie, mu dali prívlastok „božské“. Jeho chuť pripomína lahodnú zmes broskyne a ananásu. Dobré zrelé mango je také šťavnaté, že ho nemožno jesť pri stole, ale vraj len vo vani, lebo sladká šťava z neho priam strieka. Niektoré odrody však majú originálnu živičnú až terpentínovú chuť, ktorá jedných odrádza, druhých naopak priťahuje. Chladné plody však chutia príjemne. Po tejto maškrte sa nesmiete aspoň dve hodiny napiť vody, mlieka, ba ani alkoholu. Citliví ľudia sa vraj po podobnej kombinácii cítia „príšerne“. I keď následky nie sú nebezpečné, bývajú dosť nepríjemné.
Prvenstvo patrí Indii – celosvetová produkcia manga je asi 14 miliónov ton, z toho celých 9 miliónov sa vyprodukuje práve v tropickej časti Indie, ktorá je i jeho rodiskom. Mango je šiestym najpestovanejším ovocím vôbec a počet jeho odrôd siaha až do tisíc. Tie vznikli prirodzenou i pestovateľskou selekciou z lesov divého manga, ktoré sa tu bohato vyskytuje. Do pestovateľských kultúr sa mango zaradilo už pred 4 000 rokmi. Z Indie sa postupom času rozšírilo do všetkých tropických oblastí sveta. V Afrike sa pestuje od 10 st. a v Brazílii od začiatku 18. storočia. Na Jamajku sa mango dostalo ako vojnová korisť, keď v roku 1772 francúzsku loď, vezúcu sadenice manga na Haiti, zajala anglická fregata a „zajaté“ sadenice kapitán prikázal vysadiť na Jamajke. Miestne klimatické podmienky mangu tak ulahodili, že úplne splynulo s domácou vegetáciou. Svojou troškou k tomu prispeli i domorodci, ktorí si sladké mango obľúbili natoľko, že si ho všade brávali so sebou a jeho kôstky tak nevedomky rozsievali po celom ostrove.
Liek v lahôdke – pre nás bolo mango dlho veľkou neznámou. Len občas sa z Kuby doviezlo niekoľko plodov a z Vietnamu hustá, chutná šťava – mangový nektár. Dnes si môžeme toto ovocie vychutnať v čerstvom, dobre vyzretom a vyfarbenom stave. Plody manga dorastajú do veľkosti 2, ba i 3 kg. Veľkoplodé odrody však menej rodia, preto sa pestujú len zriedka. Veľká kôstka zaberá 25-35 % hmotnosti plodu a je od dužiny ťažko oddeliteľná. Semeno chutí ako horké mandle. Obsahuje až 70 % sacharidov, 10 % tuku, 6 % bielkovín. Najmä v čase nedostatku sa zo semien vyrába múka a využívajú sa i proti hlístam. Dužina manga je priam vitamínovou bombou. Chráni konzumenta pred nebezpečnými radikálmi, vznikajúcimi napríklad ožiarením ÚV lúčmi, prechádzajúcimi stenšenou ozónovou vrstvou. 100 g dužiny obsahuje až 5 000 medzinár. jednotiek provitamínu A, teda betakaroténu, až dvakrát toľko vitamínu C ako citrón, ako aj vitamíny skupiny B. Z minerálov si zaslúži pozornosť vysoký obsah draslíka, ale i vápnika, horčíka, fosforu a železa. Cukrov obsahuje 11-22 %, bielkovín 0,7 %, tukov 0,3 % a kyselín do 0,5 %. V chudobných oblastiach Indie je v čase zberu mango neraz jedinou potravou obyvateľov, ktorá, ako vidieť, vôbec nie je výživove bezvýznamná. Nezrelé plody obsahujú veľa škrobu, ktorý sa až pri dozrievaní mení na cukor. Nezrelé mango sa preto využíva ako zelenina. Po dozretí sa konzumuje predovšetkým čerstvé vo forme šalátov, kokteilov, džúsov, vyrábajú sa však z neho aj lekváre, kompóty, korenisté omáčky, mrazí sa, kandizuje a pripravuje sa z neho i víno a pálenka. Plody manga majú však i zdravotne preventívny a liečebný účinok. Jeho obsahové látky pomáhajú liečiť problémy súvisiace s pokožkou, sliznicami i zrakom, ale priaznivo pôsobia i pri chorobách srdca a srdcovocievneho systému, znižujú krvný tlak, stimulujú činnosť obličiek, pomáhajú odvodňovať organizmus a sú vhodné i pri redukčnej diéte. Mangové listy sa v obmedzenej miere skrmujú dobytkom a jeho moč sa potom využíva ako výborné žlté prírodné farbivo na látky a koberce.
Sadroví zberači
Mango je vždyzelený, 10-40 m vysoký, bohato rozkonárený strom s husto olistenou kopulovitou korunou. Jeho 10 cm široké listy sú až 40 cm dlhé. Kvitne raz, dva razy do roka, niektoré druhy kvitnú nepretržite. Drobné, zamatovo biele, neskôr ružové kvety sú asi z polovice samčie a z polovice obojpohlavné. Tvoria veľa nektáru a krásne voňajú. Sú umiestnené na dlhých koncových konároch. V jednom kvetenstve je až 5 000 kvetov a na dospelom strome až 18 miliónov. Plodov však býva len okolo 900. Stromy manga rodia nepravidelne, bohatšia úroda býva raz za 4 roky. Plod po opelení dozrieva u skorých odrôd 5-6 mesiacov, u neskorých 7-8. Na export sa musia oberať ešte tvrdé. Dopravou sa ľahko poškodzujú. Pretože plody visia na dlhých, tenkých, ťažko dostupných konároch, zber býva veľmi obťažný.
Exotický pozdrav trópov
Z klimatického hľadiska je mangovník najnáročnejším stromom na teplo. Optimálna primeraná denná teplota pre jeho rast je 24-27°C. V najchladnejších mesiacoch by sa mala pohybovať medzi 17-24°C. V období rastového pokoja znesie len krátkodobý pokles, maximálne -2°C. Semenáče začínajú rodiť v 8. roku, štepence už v 4.-5. roku, pričom plodnosť štepencov začína klesať po 40 rokoch. 10-ročné stromy dajú 400-600 plodov ročne.
Mango
Mango (Mangifera indica) pochádza z južnej Ázie, konkrétne z Barmy a východnej Indie. Odtiaľ sa rozšírilo do Malajzie a smerom na západ až do východnej Afriky. Dnes sa pestuje takmer v každej tropickej a subtropickej krajine a je jedným z najznámejších, najvyhľadávanejších a najchutnejších druhov tropického ovocia. Mango je mohutný, vždyzelený tropický strom. Má dlhú životnosť. Známe sú až tristoročné stromy, ktoré stále bohato rodia. Má podlhovasté lesklé listy, spočiatku červenkasté, neskôr tmavozelené. Žltkasté alebo červenkasté kvety vyrastajú v malých strapcoch a v čase kvitnutia je strom celý obsypaný krásnymi drobnými kvietkami. Plod je oválny, s tenkou červenou, oranžovou, žltou alebo zelenkastou šupkou a pomerne veľkou plochou kôstkou uprostred. Dnes je známych vyše dvesto jeho odrôd.
Výsev semien a pestovanie
Ak chceme, aby nám vyklíčila rastlinka manga, musíme vybrať jadro z tvrdej škrupiny. Škrupinu opatrne rozrežeme po pozdĺžnej strane, kde má spoj, dávame však pozor, aby sme nezarezali do jadra. Potom ho vyberieme a ihneď posadíme do kyprej, piesočnatej pôdy s dostatkom živín. Sadíme ho tak, aby jedna štvrtina bola nad zeminou. Mango má veľmi dlhý hlavný koreň, preto ho sadíme do väčšieho črepníka alebo hneď do skleníka. Rastlinu umiestnime na slnečné miesto, mladé rastlinky však chránime pred horúčavou. Semenáčikom by nemala chýbať voda. Počas prvého roku výdatne polievame odstátou vodou raz za dva týždne. Počas druhého roka každý tretí týždeň a neskôr už len raz za mesiac. Hnojíme raz za rok hnojivom NPK v pomere 15:15:15. Mladé rastliny a nové výhonky sú citlivé na rôzne baktérie a škodce, preto je nevyhnutné vetranie priestoru, prípadne účinný postrek proti baktériám. Mango prezimuje iba v teplom prostredí. Ak má správne podmienky na vývin, rodiť začne po šiestich rokoch a výdatne až po dvanástich.
Plody
Mango je populárne tropické ovocie, ktoré dnes bežne dostať kúpiť aj u nás. Vyberáme si vždy najzrelší, najmenej zelený, mäkký plod, ktorý opláchneme vodou a odstránime z neho vrchnú šupu. Dužinu nakrájame alebo konzumujeme vcelku. Je neobyčajne výdatným zdrojom vitamínov, najmä karoténu, karbohydrátov, vápnika, fosforu, sodíka a vitamínu C. Vhodný je aj na výrobu ovocných mís, kokteilov a tropických šalátov.
Mangovník – Mangifera indica
Ako získať rastlinu?
Kúpte zrelý plod mango. To býva samozrejme v našich zemepisných šírkach často problém, pretože plody sa predávajú tvrdé a nezrelé. Ak je plod zrelý, povrchová vrstva sa ľahko poddáva pod tlakom a pod šíri až na jeden meter vôňu. Poznávacím znakom môže byť i farba plodu. Zrelý plod je žiarivo žltý s jemnými červenými pásmi, prípadne žltočervenými miestami. Plody, ktoré majú minimálne určitú plochu zelenej farby, sú určite nezrelé. Po dôkladnom odstránení dužiny nepoškoďte obal kôstky. Osvedčila sa metóda opláchnutia pod vlažnou vodou a vyčistenie jemnou kefkou. Nebuďte prekvapení, ak jadierko hneď nevyklíči. Príčinou môže byť studené uskladnenie plodov (plody by sa nemali skladovať pri nižšej teplote ako 15 °C) alebo nedostatočne zrelý plod. Ak je teplota pôdy dostatočná, jadro vyklíči skôr, inak je bežne udávaná doba klíčenia 1-3 mesiace. Na výsev sa používa kyprý a na živiny chudobný substrát (aby sa dobre vyvinuli korene). Jeho pH by nemalo byť vyššie ako 7. Aby sa predišlo výskytu škodcov a hubových chorôb v substráte, môže sa v peci alebo mikrovlnke zohriať na ¼ hodiny na 160 °C. Musí byť pritom vlhký. Nádoba sa nesmie pevne uzavrieť, aby mohla unikať vznikajúca para. Do nádoby sa najskôr vloží drenážna vrstva, potom substrát tak, aby pod okrajom zostala voľná plocha asi 2 cm. Potom sa vodorovne vloží jadierko, ktoré sa zakryje asi 2 cm hrubou vrstvou substrátu. Na záver sa substrát mierne poleje. Črepník sa postaví na teplé a tmavé miesto. Kým sa neukáže prvý lístok, musí byť v tme. Substrát sa udržiava rovnomerne vlhký, nie nadmerne. Semenáčiky sa nehnoja – asi po dvoch mesiacoch môžete začať pomaly s prihnojovaním tekutým hnojivom (1xtýždenne štvrtinou odporúčanej dávky). Predpokladom ďalšieho pestovania je svetlé a teplé stanovište. Po 1-2 rokoch sa rastlina presadí do zmesi rašeliny, kompostu a substrátu (v rovnakom pomere). Mala by byť priepustná a mierne kyslá.
Ďalšie pestovanie
Potreba vody je závislá od množstva listovej hmoty, rozhodne by však nemala byť tvrdá. V lete by malo stáť na slnečnom mieste, znesie i priame slnko. V zime ju postavte tiež na svetlé miesto. Mladé rastlinky by mali prezimovať vo vykúrenej izbe. Väčším kontajnerovým rastlinám stačí priestor, kde nemrzne a je svetlý. Ak začnú rastline vädnúť a následne hnednúť konce výhonkov, ide pravdepodobne o roztočce. Mango sa dobre cíti na relatívne suchom stanovišti a znesie i nižšiu vlhkosť vzduchu.